

Krátkodobé hladovanie, známe aj ako prerušovaný pôst, sa stáva čoraz populárnejším spôsobom stravovania. Tento režim zahŕňa striedanie období príjmu potravy a pôstu, pričom najčastejšie využívané metódy sú 16/8 (16 hodín pôstu a 8 hodín jedenia), 5:2 (päť dní normálnej stravy a dva dni so zníženým kalorickým príjmom) alebo alternatívny pôstny deň. Výskum naznačuje, že tento spôsob stravovania môže mať pozitívny vplyv na metabolizmus, kardiovaskulárne zdravie, zápalové procesy a dĺžku života. Ak chcete vedieť viac, čítajte ďalej. Na túto tému sa vyjadril aj odborník na črevný mikrobióm lekár Ladislav Kužela.https://casprezeny.pluska.sk/video/je-post-skutocne-zdravy-vysvetluje-lekar-ladislav-kuzela
Metabolické účinky krátkodobého hladovania
Jedným z najdôležitejších prínosov prerušovaného pôstu je jeho schopnosť zlepšiť citlivosť na inzulín a reguláciu hladiny glukózy v krvi. Podľa výskumu publikovaného v časopise Cell Metabolism môže prerušovaný pôst viesť k zníženiu hladiny inzulínu, čo podporuje efektívnejšie využívanie glukózy bunkami a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu (PMID: 25559366). Okrem toho hladovanie vedie k zvýšenej produkcii ketónových telies, ktoré slúžia ako alternatívny zdroj energie pre mozog a svaly, čím sa zlepšuje metabolická flexibilita organizmu.
Vplyv na kardiovaskulárne zdravie
Pravidelné krátkodobé hladovanie môže pomôcť znížiť rizikové faktory spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Štúdia uverejnená v The American Journal of Clinical Nutrition naznačuje, že prerušovaný pôst môže viesť k poklesu hladiny LDL cholesterolu, triglyceridov a krvného tlaku (PMID: 20921964). Tieto zmeny môžu znížiť riziko aterosklerózy, srdcového infarktu a mŕtvice. Ďalší výskum poukazuje na priaznivé účinky na funkciu endotelu, čo je vnútorná výstelka krvných ciev, a jeho schopnosť regulovať krvný prietok a tlak.


Hladovanie, zápal a oxidačný stres
Zápal a oxidačný stres sú kľúčovými faktormi pri vzniku chronických ochorení, ako sú rakovina, neurodegeneratívne ochorenia a autoimunitné poruchy. Výskum naznačuje, že krátkodobé hladovanie môže znížiť hladiny zápalových markerov, ako sú C-reaktívny proteín (CRP) a interleukín-6 (IL-6), čím podporuje zdravý imunitný systém. Podľa štúdie v Free Radical Biology and Medicine môže prerušovaný pôst znížiť oxidačné poškodenie buniek a tkanív, čo vedie k spomaleniu procesu starnutia a zníženiu rizika degeneratívnych ochorení (PMID: 19159625).
Autofágia a bunková regenerácia
Jedným z najfascinujúcejších účinkov hladovania je stimulácia autofágie – procesu, pri ktorom bunky rozkladajú poškodené a nefunkčné organely, čím sa regenerujú a predlžujú svoju životnosť. Tento mechanizmus môže mať ochranný efekt pred neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Štúdia publikovaná v Autophagy ukazuje, že pôst indukuje autofágiu v rôznych tkanivách, vrátane mozgových buniek, čo môže znižovať riziko vzniku demencie (PMID: 20811340).
Krátkodobé hladovanie a dlhovekosť
Experimenty na zvieracích modeloch naznačujú, že obmedzenie príjmu potravy môže predĺžiť životnosť a zlepšiť kvalitu života. Mechanizmy zahŕňajú zníženie hladín inzulínu, IGF-1 (inzulínu podobný rastový faktor 1) a aktiváciu proteínov sirtuínov, ktoré sú spojené s predĺžením života a zlepšením bunkovej funkcie. Hoci u ľudí zatiaľ neexistuje dostatok dlhodobých štúdií, predbežné výsledky naznačujú, že krátkodobé hladovanie môže mať podobné priaznivé účinky na zdravé starnutie.
Potenciálne riziká a kontraindikácie
Aj keď má krátkodobé hladovanie množstvo benefitov, nie je vhodné pre každého. Ľudia s cukrovkou 1. typu, tehotné a dojčiace ženy, osoby s poruchami príjmu potravy alebo s extrémnym kalorickým deficitom by mali byť pri tomto režime opatrní. Hladovanie môže tiež viesť k vedľajším účinkom, ako sú bolesti hlavy, podráždenosť, únava alebo znížená koncentrácia, najmä v počiatočných fázach adaptácie organizmu.
Niektoré štúdie, ktoré podporujú pozitívne účinky hladovania, sú často krátkodobé alebo vykonané na malých vzorkách populácie. Výsledky získané zo zvieracích modelov nemusia byť úplne aplikovateľné na ľudí, keďže metabolizmus zvierat sa môže odlišovať. Ďalším problémom je individuálna variabilita – niektorí ľudia môžu na hladovanie reagovať pozitívne, zatiaľ čo u iných môže dôjsť k hormonálnej nerovnováhe, zníženiu športového výkonu alebo poruchám spánku.
Kritici tiež upozorňujú na potenciálny vplyv hladovania na mentálne zdravie, najmä u jedincov náchylných na poruchy príjmu potravy, kde môže prerušovaný pôst podporovať nezdravý vzťah k jedlu. Dlhodobé obmedzenie príjmu kalórií môže viesť k adaptácii metabolizmu, čo znamená, že telo sa začne brániť znížením energetického výdaja, čím môže dôjsť k spomaleniu chudnutia alebo dokonca k jeho zastaveniu.
Záver
Krátkodobé hladovanie predstavuje sľubnú stratégiu na zlepšenie metabolického zdravia, zníženie zápalu, podporu bunkovej regenerácie a pravdepodobne aj predĺženie života. Hoci je potrebný ďalší výskum na pochopenie dlhodobých účinkov, dostupné vedecké dôkazy naznačujú, že správne aplikovaný pôst môže byť prospešný pre široké spektrum ľudí. Pred začatím režimu prerušovaného pôstu je však vhodné konzultovať sa s odborníkom na výživu alebo lekárom, aby sa zabezpečila jeho bezpečnosť a vhodnosť pre individuálne potreby.
Použité zdroje
-
Longo VD, Mattson MP. Fasting: Molecular mechanisms and clinical applications. Cell Metab. 2014;19(2):181-192. PMID: 25559366.
-
Varady KA, Hellerstein MK. Alternate-day fasting and chronic disease prevention: a review of human and animal trials. Am J Clin Nutr. 2007;86(1):7-13. PMID: 20921964.
-
Mager DE, Wan R, et al. Caloric restriction and intermittent fasting: impact on oxidative stress and learning. Free Radic Biol Med. 2008;44(3):272-282. PMID: 19159625.
-
Alirezaei M, Kemball CC, et al. Autophagy and neurodegeneration: a pathway to discover therapeutic interventions. Autophagy. 2010;6(7):905-906. PMID: 20811340.
